FF Ran

Zaklínačka draka – 28

3. ledna 2012 v 15:31 | napsala Ran
Ok,, no toto bude asi vážne posledný(trochu dlhší ako obyčajne) diel.. aspoň na istú dobu... a to aj preto, že nemám čas a aj preto, že neviem ako ďalej...nejaké nápady?:D Hmmm no nič moc ale tak dúfam, že sa bude aspoň trochu páčiť:)

Chvíľu sme kráčali, držiac sa za ruky. Po chvíli som však začala hľadať spôsob, ako medzi nami vytvoriť menší odstup a tak, aby sa Raiden necítil nijak dotknuto, som využila svoj nový náramok a začala som si ho obzerať. Ľavú ruku - za ktorú ma držal - som si pritiahla bližšie k tvári a prstom pravej som prešla po jemnej koži tmavozeleného náramku. Až teraz som si všimla, že sú v ňom vyryté rôzne znaky - znaky predstavujúce základné živly. Spolu s tým, že mal náramok tmavú farbu, ktorá ma pohlcovala - presne ako Raidenove oči - sa mi zdal ešte krajší, ako predtým.

Zaklínačka draka – 27

29. prosince 2011 v 11:36 | napsala Ran
Tak na to, že som to mala skoro hotové už dosť dlho, mi trvalo poriadnu dobu to dopísať a poslať. No a ďalšia kapitola bude,,,len ešte neviem kedy. Jednak už nemám ani chuť to sem pridávať a nemám ani toľko času ako kedysi. A navyše som sa pekne zamotala a budem si to sama musieť prečítať od začiatku:D
No dúfam, že táto kapitola bude mať aspoň nejaký pozitívny ohlas a som si istá, že prežijete ak by sa dlhší čas nevyskytlo pokračovanie:DDD

"Ahoj Raiden." pozdravila Angi s - podľa môjho názoru - potláčaným nadšením a núteným pokojom v tvári. "Och Sayuri." povedala, akoby si ma len teraz všimla a chýbalo tomu aj to predošlé nadšenie. "Môžem vám nejako pomôcť?" spýtala sa svojím jemným hlasom, ktorý teraz pôsobil nezaujato, či skôr otrávene.
"Aaale...Sayuri má očividne zvrátený pohľad na zábavu, ktorý sa pravdepodobne mieša s masochistickými sklonmi." zasmial sa a chytil ma za ruku, ktorú trochu zdvihol, aby Angi videla, o čom hovorí. Robil si len srandu, ale aj tak to bol dosť blbý fór a tak som si nevyčítala keď som ho poriadne tresla do ramena.
"Budem hádať," povzdychla si "Zase Toru." Narážala na naše prvé stretnutie, keď ma Toru poškrabal pri testovaní mojich schopností v druhý deň, ako som sem prišla.

Zaklínačka draka – 26

21. listopadu 2011 v 16:31 | napsala Ran
Ráno som sa zobudila a snažila sa prísť na to, či chcem, aby to bol sen alebo skutočnosť. Vnútri som stále cítila také divné chvenie a nevedela som či je to dobré alebo zlé.
Povedala som si, že najskôr pôjdem za Kilghaarom a neskôr na už každodenný tréning s Toruom. No len, čo som vyšla z dverí, vrazila som do Raidena. Ako inak. Mal vo zvyku ma hneď zavčas zrána vyšokovať a to rovno pred dverami.
"Ježiši Raiden, čo tu robíš?" skríkla som naňho, no hneď som to oľutovala a zahanbene sklopila zrak. Raiden mi behal po rozume celé ráno a tak trochu som sa pohrávala s myšlienkou, že by som sa mu dnes možno mohla trochu vyhýbať. Aspoň kým si neujasním svoj postoj k včerajšku. No keďže sa mi tu takto objavil za dverami, trochu mi tým tento plán znemožnil. "Ja len že som ťa nečakala a trochu som sa zľakla. Prepáč." zamumlala som celá červená a znova sklopila zrak.

Zaklínačka draka – 25

19. listopadu 2011 v 17:39 | napsala Ran
"Našiel som niekoho, kto ťa naučí používať ninjutsu pomocou tvojho spojenia s drakom. Viem, že kedysi ťa trápilo, že to nevieš, ale vtedy si nevedela, že máš polku krvi dračích jazdcov. No a aj keď si teraz tu a učíš sa používať túto silu, myslím si, že by si mala rozvíjať aj svoju druhú stránku."
Hľadela som naňho s dojatým úsmevom a úplne rozčarovaná. "Ty si úplne neskutočný." povedala som a objala ho okolo krku. Nikoho iného by nemohlo napadnúť niečo také. Raiden bol proste najúžasnejší človek, akého som poznala. Vždy tu, aby vyriešil všetky starosti. Hoc aj tie zabudnuté.
Aj jeho ruky sa ovinuli okolo môjho pásu a pritiahli ma k nemu. No hneď ma aj pustil a odtiahol sa. "Takmer by som zabudol." povedal a začal sa prehrabávať vo vreckách. "Niečo som ti doniesol."
Hoci som mu nevidela do tváre, vedela som, že sa znova usmieva. Bolo mu to totiž počuť na hlase. A on sa vždy usmieval.

Zaklínačka draka – 24

17. listopadu 2011 v 12:08 | napsala Ran
Priznávam, že táto časť je trochu od veci, trápna a tak podobne, no konečne sa aspoň rozbieha a ďalšia kapitola bude pecka(teda chcela by som, aby tak pôsobila)...takže čítajte a poprosím kritiku :D

Pomaly padal súmrak. Opierala som sa o Kilghaarovu ohradu a snažila sa pôsobiť pokojným dojmom. No čím dlhšie som hľadela na prázdnu oblohu a čím bola tmavšia, tým viac vo mne rástli obavy. Raiden sa mal vrátiť už včera. Ale keby to tak bolo, teraz by som tu nestála a nemusela odstrkovať Kilghaaru, ktorý do mňa neustále dobiedzal a vynucoval si moju pozornosť.
Za posledné týždne som s Raidenom strávila naozaj veľmi málo času. Jasné, vždy je tu pre mňa Kami a Natsumi, ktoré ma stále učia novým veciam o drakoch. A samozrejme je tu Toru, s ktorým trávim väčšinu času. Ale Raiden sa stal akousi neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Bol môj priateľ, človek, ktorému som najviac dôverovala.

Zaklínačka draka – 23

22. září 2011 v 19:26 | napsala Ran
Tak ďalšia taká vecná,,,prechodná kapitola,,,pevne verím, že ďalšie už budú lepšie :D

Toru bol v svojej podstate omnoho jemnejší, než ako vystupoval pred ostatnými. Pri boji som si začala všímať, ako sa mi aj bez slov, snaží predať svoje triky a naučiť ma tak čo najviac. Po čase som už zbadala aj to, ako mierni svoje útoky, aby ma nezranil. Ako nevyužíva slabiny, ktoré zbadá v mojich úderoch aby ma zranil, ale snaží sa mi ich ukázať, aby som ich už neopakovala. V podstate bol na mňa tvrdý, ako každý správny učiteľ, no robil to s akousi prímesou jemnosti. Cez prestávky medzi bojmi som sa ho snažila spoznať bližšie. To bolo trochu ťažšie ako som si myslela. Toru si držal akýsi citový odstup a výhodu toho, že nikto nepozná jeho starosti a teda ani slabiny. No párkrát sa mi podarilo rozbiť jeho vážny výraz a donútiť ho k úsmevu. Aj keď v skutočnosti sa stále veľmi ovládal a mne sa nepodarilo rozbiť jeho masku a donútiť ho, aby sa zasmial. Aj keď to nebola až taká prekážka. Lebo nič nemusel povedať úplne priamo, ale aj tak mi ukázal časť svojho sveta.

Zaklínačka draka – 22

18. září 2011 v 11:14 | napsala Ran
trochu veľa informácií na jednu kapitolu,,,ale vy to určite zvládnete prečítať a stráviť :DD Ak to predsa len bude príliš, tak sa ospravedlňujem....

"Nemáš nejaké povinnosti Raiden?" spýtal sa Toru Raidena prísnym tónom.
"Vlastne ani nie." zaškeril sa Raiden no vzápätí sa už opäť tváril vážne.
"Toto je tréning Zaklínača. A pokiaľ nemáš nejaké schopnosti, o ktorých neviem, nemáš tu čo robiť. Ver, že ak nemáš žiadne veci na práci, ja ti ich rád nájdem." Toru rozprával drsne a chladne. No po tom, čo mi pred chvíľkou povedal Raiden, som to celé videla inak. V očiach mal rovnakú tvrdosť, akú mal v hlase. Bola to ťarcha povinností, ktoré ho dostávali do takejto pozície. Mal by sa smiať rovnako bezstarostne, ako Raiden a mať čas, aby si len tak mohol zalietať a zabaviť sa s priateľmi, ako ostatní.

Zaklínačka draka – 21

15. září 2011 v 19:45 | napsala Ran
Tak a je tu ďalšia kapitola...dúfam, že sa aspoň trošku bude páčiť...:))

Pri ohrade už stáli naše osedlané draky.
"S týmto by som sa naozaj tak neponáhľal." ozval sa zrazu tlmený, drsný hlas. Ja som sa trochu zľakla, no Raiden akoby ihneď priradil jeho majiteľa a skôr než sa k nemu otočil pozdravil ho.
"Toru." povedal trochu rezervovane a na pozdrav kývol hlavou.
"Dnes začína trénovať, lietať môže aj potom. Nehovoriac, že potom ti to pôjde lepšie." Poslednú vetu adresoval mne a hneď, ako sa mi poriadne pozrel do očí, zarazil sa.
"Ver, že pre Sayuri to ľahké bude tak či tak." zasmial sa Raiden a postavil sa Toruovy po boku. Teraz na mňa hľadeli obaja. Toru zamyslene a skúmavo a Raiden sa vyškieral, akoby mu za to platili.
"Môžete s tým prestať?" Snažila som sa nepôsobiť neisto aj keď presne tak som znela.

Sestry z Edénu-part 1

6. září 2011 v 17:49 | napsala Ran
OK...tak toto je poviedka, s ktorou pomáham svojej sestre :DDD Tú predošlú samozrejme píšem ďalej ale toto bude...proste obyčajne neobyčajný príbeh sestier,,,dúfam,že sa bude páčiť ;D

Kráčali potichu po ceste. Ani jedna z nich neprehovorila. Poslali ich a nepýtali sa ich na názor. Samozrejme, ninja má poslúchať rozkazy. Nie, MUSÍ ich poslúchať. Nemali na výber. Rozdiel bol v tom, že ony túto úlohu chceli a nikto iný by ju nemohol vyplniť lepšie. Práve preto, že išlo oňho.
Obe naraz zdvihli hlavu a videli brány svojho cieľa - Listová.
Pri bráne sa identifikovali. Ninjovia, čo boli na stráži si ich premerali. Zafúkal jemný vánok a obom krásnym ženám rozvial vlasy. Ninjovia aj napriek dokonalému výcviku, boli stále len muži a jeden z nich sa neovládol a v obdive pootvoril ústa. Mladšia z nich sa zasmiala.

Za každú cenu

31. srpna 2011 v 10:53 | napsala Ran
Falošný úsmev, čo čas ti vryl.
Boli chvíle, keď život sa ti obrátil.
Spoznal si čo je to temnota pekla.
Spoznal si skutočnú tvár tohto sveta.
Zistil si, čo je to stretnúť sa s realitou.
Okúsil si život v novom svete bez úkrytov.
Spoznal si svet, čo dáva rany, ktorým ujsť nemôžeš.
Zistil si, že vyhraješ, len keď na ľudskosť zabudneš.
Teraz vieš, že stratíš viac, než čoho dokážeš sa vzdať.
Skoro spoznáš, že nikomu nemôžeš dôverovať.
Uvidíš, že krv z rúk už nezmyješ.
Stratíš ešte viac. Cena je, že prežiješ.
 
 

Reklama