Zaklínačka draka – 24

17. listopadu 2011 v 12:08 | napsala Ran |  FF Ran
Priznávam, že táto časť je trochu od veci, trápna a tak podobne, no konečne sa aspoň rozbieha a ďalšia kapitola bude pecka(teda chcela by som, aby tak pôsobila)...takže čítajte a poprosím kritiku :D

Pomaly padal súmrak. Opierala som sa o Kilghaarovu ohradu a snažila sa pôsobiť pokojným dojmom. No čím dlhšie som hľadela na prázdnu oblohu a čím bola tmavšia, tým viac vo mne rástli obavy. Raiden sa mal vrátiť už včera. Ale keby to tak bolo, teraz by som tu nestála a nemusela odstrkovať Kilghaaru, ktorý do mňa neustále dobiedzal a vynucoval si moju pozornosť.
Za posledné týždne som s Raidenom strávila naozaj veľmi málo času. Jasné, vždy je tu pre mňa Kami a Natsumi, ktoré ma stále učia novým veciam o drakoch. A samozrejme je tu Toru, s ktorým trávim väčšinu času. Ale Raiden sa stal akousi neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Bol môj priateľ, človek, ktorému som najviac dôverovala.

Za posledné týždne chodil Raiden skoro stále na obhliadky a podobné banality. A navyše tentokrát išiel sám. Situácia vo sväte sa zhoršila. Napätie medzi národmi začalo stúpať a tak mám pravý dôvod na obavy.
Slnko pomaly zapadlo a vzduch sa znateľne ochladil. Už bola takmer úplná tma keď vzduchom presvišťala zelená šmuha a vzniesla sa k zemi neďaleko od miesta, kde som čakala.
"Raiden." vykríkla som nadšením a rozbehla sa k nemu. Hodila som sa mu okolo krku, ešte ani poriadne nestál na zemi. No v zápätí som sa celá červená odtiahla. Nebol to celkom môj štýl, takéto neuvážené prejavy emócií.
"Bála som sa, že sa ti niečo stalo, keďže si sa mal vrátiť už včera." vysvetlila som už pokojnejším a vážnejším hlasom. Priznávam, že to bolo nerozvážne gesto, ale keď som na Raidenovej tvári zbadala jeho úprimný, hravý úsmev, vedela som, že to chápe a cíti rovnako.
Čím menej sme spolu, tým viac si uvedomujem, aký je pre mňa Raiden dôležitý. A tým ťahšie je pre mňa odlúčenie. Raiden je tu proste vždy, keď potrebujem rozveseliť alebo sa iba porozprávať. Jeho vždy a všade prítomný bezstarostný úsmev ma núti žiť v danej chvíli a s vedomím, že je všetko v dokonalom poriadku.
"Aj ty si mi chýbala." zasmial sa Raiden. Počuť ten jeho nenútený smiech po takmer dvoch týždňoch ma donútilo tiež sa zasmiať, aj keď mi vôbec nebolo do smiechu. Bola som unavená a celá ruka ma pálila od škrabanca na dlani. Nebolo to vážne zranenie, ale bola v ňom dračia mágia.
Raiden odviedol Chiharu do stajní, kde už o ňu bude postarané a my sme sa pomaly začali prechádzať smerom ku mne domov. Samozrejme malou obchádzkou okolo čistinky s vodopádom, kde budeme mať aspoň aký taký pokoj.
"Takže teraz, keď už si konečne späť mi už môžeš prezradiť, čo bolo cieľom tvojej cesty tentokrát?" Raiden totiž nedostal misiu od Torua, ale požiadal ho, aby ho tentokrát uvoľnil z jeho povinností. Samozrejme mi ani slovkom nepovedal o čo ide. Ani jeden z nich. Ak chcel docieliť, aby som z neho tú informáciu mala chuť vymlátiť, tak sa mu to podarilo.
Keď Raiden neodpovedal, pozrela som sa naňho. Jeho pohľad sa zameral na moju ruku v obväze, ktorú som si počas chôdze mimovoľne masírovala, aby som uvoľnila bolesť. Tváril sa zachmúrene a nesúhlasne.
"Ach." vydýchla som rezignovane, pretože som vedela, že Raidenov postoj k mojím zraneniam z tréningov nijak nezmením. "Nič to nie je, ver mi." uistila som ho a pre istotu som pridala aj bezstarostný úsmev, ktorý samozrejme nezabral.
"Tie tvoje tréningi s Toruom sa mi prestávajú páčiť. Nechápem, ako môže byť taký bezohľadný a vôbec sa nestarať o to, či ťa zraní."
"Tantokrát to bola moja chyba." povedala som, ale keď som videla, že sa stále mračí a očividne neverí mojim slovám, musela som mu to vysvetliť. "Naozaj. Porezala som sa sama. Keby som nechcela za každú cenu vyhrať, nestalo by sa to. Len som sa natiahla za mečom, ale keďže som naňho celkom nedosiahla, musela som ho chytiť za čepeľ a tak som sa porezala."
"Tak či tak to bola Toruova chyba, je jedno ako sa to stalo."
"Je mi jasné aký máš postoj k tým tréningom Raiden ale mňa to baví, takže tvoj názor je vcelku nepodstatný." zasmiala som sa, aby som zmiernila význam tých slov. "Ale, čo keby si prestal odvádzať pozornosť a konečne mi odpovedal na otázku. Takže, mi už môžeš prezradiť prečo si bol preč?" Skôr, ako som to dopovedala sme dorazili na čistinku a sadli si na kmeň spadnutého stromu.
"Bola si s tým aspoň za Angi, nech ti to poriadne ošetrí." spýtal sa stále sledujúc moju ruku v špinavom obväze.
"Raiden." okríkla som ho naoko káravo, pretože zase odbiehal od témy.
"Nie nebola som za Angi. Pôjdem tam zajtra. Sľubujem." povedala som mu, keď som videla, že to nenechá tak, kým mu neodpoviem.
Raiden sa konečne prestal mračiť a na perách sa mu zase objavil ten jeho úsmev.
"Našiel som niekoho, kto vyrieši tvoj problém." povedal z ničoho nič s nadšením v hlase a konečne si prestal všímať moju ruku.
"Nevedela som, že mám nejaký problém." zasmiala som sa, aby som zakryla rozpaky z toho, že netuším, o čom to hovorí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Tým Taka VS Zvučná čtyřka

Tým Taka 86.7% (1464)
Zvučná čtyřka 13.3% (225)

Komentáře

1 P3P P3P | Web | 18. listopadu 2011 v 16:27 | Reagovat

Aký má problém? :D ja to chceeeem vedieť :D ja som ti strašne zvedavý človek :D a inak .. ja som si pomaly začínala myslieť, že sem ďalšiu kapitolu nedáš, ale táto ma tak potešila, že teraz ako sa poznám budem každý jeden deň kukať, či nepribudlo niečo nové :D je to skvelá poviedka a kritika ma momentálne nenapadá žiadna, pretože všetky tvoje poviedky sú perfektne písané :)

2 Mesu Mesu | 18. listopadu 2011 v 21:09 | Reagovat

konečně sem měla čas si to přečíst :-D
tak tohle mi nepřijde trapné ani trochu ;-) naopak, je to skvělé ;-) napnutá jak struna vyčkávám na další díl :D jsem totiž ukrutně zvědavá jaký má problém ;-)  :D

3 Ran Ran | 18. listopadu 2011 v 21:46 | Reagovat

[1]: jeeej ďakujeeeeeeem :D  heee a keď si tak spetne čítam svoje poviedky tak sú odfláknuté...píšem aj lepšie ale to si musim spetne kontrolovať a na to som lenivá...a neboj túto poviedku dokončím sto% lebo píšem knihu a keď nedokážem dotiahnúť ani jednu poviedku tak tá kniha pomaly umrie :-D  :-D takže toto je niečo čo musím zvládnuť aby mi vyšla tá kniha....a tá teda výjde lebo je to dokonalo originálne premyslený príbeh :-D  :-D
a ďalšia kapitola už je napísaná takže ju už len musím poslať :-P  ;-)

[2]: ďakujeeeem :-) :-P  :-D

a nie je to nič závratné...asi som to prehnala keď som súvislí text rozdelila na dve časti...ten rozhovor pokračuje....a bolo to už niekde v prvej druhej časti keď hovorila...nečítajte ďalej keď sa chcete dať prekvapiť!!! že nevie používať ninjutsu :-P tak musí to mať nejaký súvis s tým ninja svetom takže to sa začne riešiť okrem iného :-)

vďaka ľudia za komentáre....neviete si predstaviť akú chuť do písania mi to zakaždým dá..... :-) naozaj vďaka :-)  ;-)  :-P

4 uchiha sharingan uchiha sharingan | 19. listopadu 2011 v 0:46 | Reagovat

a tak bůh stvořil Ran a řekl :nech se smaží v pekle každý,kdo nečte tuto FF ;-)

5 Ran Ran | 19. listopadu 2011 v 14:18 | Reagovat

[4]: jeeeežiš...ďakujeeem :-P si to snáď ani nezaslúžim :-) ???

6 Ran Ran | 19. listopadu 2011 v 14:20 | Reagovat

ale keď sa vám to teraz páčilo tak neviem neviem či ďalšie kapitoli už nebudú príliš nemastné neslané a veľmi presladené.....bude to chcieť pôžičku z krvnej banky alebo čo aby som to vedela napísať ako tak obstojne :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama