Sestry z Edénu-part 1

6. září 2011 v 17:49 | napsala Ran |  FF Ran
OK...tak toto je poviedka, s ktorou pomáham svojej sestre :DDD Tú predošlú samozrejme píšem ďalej ale toto bude...proste obyčajne neobyčajný príbeh sestier,,,dúfam,že sa bude páčiť ;D

Kráčali potichu po ceste. Ani jedna z nich neprehovorila. Poslali ich a nepýtali sa ich na názor. Samozrejme, ninja má poslúchať rozkazy. Nie, MUSÍ ich poslúchať. Nemali na výber. Rozdiel bol v tom, že ony túto úlohu chceli a nikto iný by ju nemohol vyplniť lepšie. Práve preto, že išlo oňho.
Obe naraz zdvihli hlavu a videli brány svojho cieľa - Listová.
Pri bráne sa identifikovali. Ninjovia, čo boli na stráži si ich premerali. Zafúkal jemný vánok a obom krásnym ženám rozvial vlasy. Ninjovia aj napriek dokonalému výcviku, boli stále len muži a jeden z nich sa neovládol a v obdive pootvoril ústa. Mladšia z nich sa zasmiala.

- Len sme sa prišli pozrieť na slávnu Listovú. Už dlho sme ju so sestrou chceli navštíviť. Počuli sme, že sú tu najlepší ninjovia.
Obaja muži vypäli hruď pýchou a hrdosťou, že sú súčasťou takej známej a uznávanej časti zeme. A zároveň chceli získať pozornosť tajomných dám. Ešte nikdy také krásky nevideli. Tá, čo prehovorila mala hrdzavé vlasy, no nebolo vidno akej sú dĺžky, pretože jej popri prsiach splývali pod kabátom pieskovej farby. Konkurovať Tsunade síce nemohla, ale celkovo spolu s jej bledou pleťou a zeleno modrými očami bola najkrajšou ženou akú videli. Jej sestra bola zahalená. Golier kabáta mala zapnutý až po vrch, a odhaľoval len zlaté vlasy stiahnuté do chvostu a sivé, takmer belasé, oči. Bola trocha vyššia no chudšia než jej sestra a rovnako bledá. Otočili sa a vchádzali hlbšie do mesta. Muži sa za nimi obzerali, no oni šli v tichosti ďalej až kým nedošli ku stromom, kde nebolo nikoho. Nikomu nevenovali ani pohľad.
Staršia vyskočila na strom a zamračene sa z hora pozerala na svoju mladšiu sestru.
- Nemusela si byť až taká priateľská Niru.
- Nebola som až taká priateľská, len som sa snažila odviesť pozornosť, aby sa nás toľko nevypytovali- pokrčila ramenami a tvárila sa ľahostajne.
- Ja viem- vzdychla si jej staršia sestra.
- Tak ideme za ňou?
- Vždy sa do všetkého tak hrnieš Niru...
- Nehrniem!- povedala trocha podráždene Niru - len to chcem mať za sebou.
-Chvíľu počkáme...- povedala pokojne a už zatvárala oči, aby sa mohla sústrediť.
Niru vedela, že ju teraz musí nechať na pokoji, a hlavne sa postarať, aby ju nikto nerušil.- No čo- vzdychla si sama pre seba- možno aspoň zistí niečo užitočné.
Po dvoch hodinách sústredenia Namita otvorila oči. Jej sestra stála opretá o kmeň stromu, na ktorom sedela. Vietor k nim doniesol hlasy. Blížili sa k nim štyria chlapci. Hádali sa a prekrikovali. Jeden z nich- ten najtučnejší, ktorý sa napchával čipsami- zastal a pozeral na ňu a jej sestru.
- Hej Choji? Čo je?- zakričal blondiak a sledoval pohľad svojho kamaráta. Všetci zastali a pozorovali sestry. Ten blonďavý chlapec sa k nim rozbehol a už podával Niru ruku. - Ahoj. Ja som Naruto- škeril sa ako idiot a Namita chcela povedať nech vypadne, no to už pribehli aj ostatný.
- Ja som Choji.
- Ja som Kiba a toto je Shikamaru. - Ahoj- pozdravila Niru a darovala im svoj najkrajší úsmev.- Ja som Niru a toto je moja sestra Namita. A vy musíte byť jedny z tých slávnych ninjov Listovej.- ukazovala na ich čelenky.
Chlapci prikyvovali.
- Nechcem sa chváliť, ale ja som najlepší ninja aký tu je- povedal chlapec menom Naruto.
- Čo to trepeš? Každý vie, že ja a Akamaru sme najsilnejší- nahnevane zakričal chlapec menom Kiba.
-Hmmm... Naruto.- pomyslela si Namita- To je ten chlapec. Jeho meno poznala od detstva. Ale on teraz nebol dôvodom, prečo sú v Listovej.
Niru pozrela na Namitu a tá prikývla.
- Viete chlapci- ozvala sa sladkým hlasom Niru- už musíme ísť. Máme za sebou dlhú cestu a sme dosť hladné.
- Hla-dné?- opýtal sa Choji, ale vôbec to neznelo ako otázka.
- Pozývam vás na obed! - povedali zborovo Kiba a Naruto.
Niru sa rozosmiala. - Pozvanie prijímame.
Namita zoskočila zo stromu a prvýkrát od kedy vkročila do dediny si odhalila tvár. Chlapci na chvíľočku stratili dych a aj ten tichý Shikamaru mal v očiach obdiv k ich kráse. Namita sa jemne usmiala a chlapci sa začali hádať, kde sa pôjdu najesť.
- Ichiraku ramen!
- Nemôžeme ísť do Ichiraku ramen!
- Ja poznám perfektné miesto.- vyhlásil Choji a chlapci sa s nim nehádali. Očividne sa v jedle vyznal.
Niru kráčala popri Narutovi a Kibovi a Choji veselo viedol ich kroky. Myšlienka na jedlo, očividne predčila aj krásu sestier.
- Takže odkiaľ vlastne ste?- ozval sa pri Namite Shikamaru.
Prvá otázka, ktorú položil. A jediná zmyselná. Otázka, ktorú by položil ninja. Tento chlapec sa nedá tak ľahko oklamať.
Namita pocítila niečí pohľad a otočila sa k stromom naproti. Zacítila mierny záchvev vzduchu, ale nikoho tam nevidela.
- Z ďaleka.- odvetila a pokojne kráčala ďalej.
Shikamaru sa obzrel na miesto, kde sa pred chvíľou pozerala Namita a zamračil sa, no nepoložil jej ďalšiu otázku a ani nenaliehal, aby presne zodpovedala tú , ktorú jej položil. Ak bola schopná vycítiť prítomnosť majstra Kakashiho, tak určite nie je len tak hocikto. Mali by sa mať na pozore, ale to ostatným asi nevysvetlí. Shikamaru sa znechutene pozrel na to, ako sa Naruto a Kiba predbiehajú o priazeň krásnej Niru. - Snáď sa bude môcť neskôr s Kakashim porozprávať.- vzdychol si a pokračoval v ceste. Aj on už začínal, byť hladný...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sloth sloth | 6. září 2011 v 17:58 | Reagovat

hezky

2 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 1:50 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama